www.ePredpisy.sk

Tabuľkový prehľad zmien

Vyšlo v Zbierke zákonov SR - 75/2011


NOVELA


VYHLÁŠKA Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky

z .... 2011 o zmene a doplnení vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 300/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov


Ustanovenie

Pôvodná úprava

Nová úprava

1

§ 1

Táto vyhláška podrobnejšie upravuje
a) záväzné geodetické systémy,
b) spravovanie informačného systému geodézie, kartografie a katastra (ďalej len "informačný systém") a spôsob poskytovania údajov z informačného systému,
c) popis údajov spravovaných v informačnom systéme metaúdajmi,
d) postup pri štandardizácii geografického názvoslovia,
e) postup pri vykonávaní kartografických činností,
f) postup pri vykonávaní geodetických činností,
g) postup pri vydávaní osvedčenia o osobitnej odbornej spôsobilosti,
h) spôsob autorizačného a úradného overovania vybraných geodetických a kartografických činností.

Táto vyhláška upravuje postup orgánov a organizácií ústredného orgánu štátnej správy v odbore geodézia a kartografia, podnikateľských subjektov v odbore geodézia a kartografia ako aj geodetických útvarov investorských, projektantských a zhotoviteľských organizácií (ďalej len „účastníkov výstavby“) pri vykonávaní nasledovných geodetických a kartografických činností. Vyhláška podrobnejšie upravuje
a) záväzné geodetické systémy,
b) spravovanie informačného systému geodézie, kartografie a katastra (ďalej len "informačný systém") a spôsob poskytovania údajov z informačného systému,
c) popis údajov spravovaných v informačnom systéme metaúdajmi,
d) postup pri štandardizácii geografického názvoslovia,
e) postup pri vykonávaní kartografických činností,
f) postup pri vykonávaní geodetických činností,
g) postup pri vydávaní osvedčenia o osobitnej odbornej spôsobilosti,
h) spôsob autorizačného a úradného overovania vybraných geodetických a kartografických činností.

2

Nadpis prvej časti

ZÁVÄZNÉ GEODETICKÉ SYSTÉMY

ZÁVÄZNÉ GEODETICKÉ REFRENČNÉ SYSTÉMY A ICH PLATNÉ REALIZÁCIE

3

§ 2

(1) Názvy a kódy záväzných geodetických systémov sú:
a) Európsky terestrický referenčný systém s alfanumerickým kódom ETRS89,
b) Súradnicový systém Jednotnej trigonometrickej siete katastrálnej s alfabetickým kódom S-JTSK,
c) Baltský výškový systém po vyrovnaní s alfabetickým kódom Bpv,
d) Európsky vertikálny referenčný systém s alfabetickým kódom EVRS,
e) Gravimetrický systém s alfabetickým kódom S-Gr.

(2) Parametre záväzných geodetických systémov sú:
a) Európsky terestrický referenčný systém 1989 definovaný
1. súborom geocentrických súradníc európskych bodov Medzinárodného terestrického referenčného rámca situovaných na stabilnej časti Euroázijskej tektonickej platni, vztiahnutých na epochu 1989.0,
2. súborom parametrov, ktoré umožňujú transformáciu súradníc bodov v aktuálnej verzii Medzinárodného terestrického referenčného rámca do zodpovedajúceho rámca v Európskom terestrickom referenčnom systéme,
3. elipsoidom Geodetického referenčného systému 1980 s konštantami a=6 378 137 m, GM=3 986 005 10
8 m3.s-2, J2=108 263 10-8 a ů=7 292 115 10-11 rad.s-1, kde "a" je dĺžka hlavnej polosi ekvipotenciálneho elipsoidu, "GM" je geocentrická gravitačná konštanta, "J2" je zonálny geopotenciálny koeficient druhého stupňa a "ů - omega" je uhlová rýchlosť rotácie Zeme.
b) Súradnicový systém Jednotnej trigonometrickej siete katastrálnej definovaný
1. Besselovým elipsoidom s parametrami
a=6 377 397, 155 08 m, b=6 356 078, 962 90 m a f=1: 299, 152 812 853, kde "a" je dĺžka hlavnej polosi, "b" je dĺžka vedľajšej polosi a "f" je sploštenie,
2. Křovákovým konformným kužeľovým zobrazením vo všeobecnej polohe,
3. súborom rovinných súradníc bodov Štátnej trigonometrickej siete.
c) Baltský výškový systém po vyrovnaní definovaný referenčným bodom, ktorým je stredná hodnota morského vodočtu v Kronštadte, a súborom normálnych výšok bodov z medzinárodného vyrovnania nivelačných sietí východoeurópskych štátov.
d) Európsky výškový referenčný systém je kinematický systém rotujúci spolu so Zemou. Definícia Európskeho výškového referenčného systému je založená na štyroch konvenciách:
1. vzťažná výšková hladina je definovaná ako ekvipotenciálna plocha, na ktorej je potenciál tiažového poľa Zeme konštantný W
0=W0E=konšt. a ktorý je vo výške vodočtu v Amsterdame - Normaal Amsterdams Peil,
2. jednotka dĺžky je meter, jednotka času je sekunda, mierka je konzistentná s geocentrickým koordinovaným časom v súlade s rezolúciami Medzinárodnej astronomickej únie a Medzinárodnej únie geodézie a geofyziky, čo je zabezpečené vhodným relativistickým modelovaním,
3. výšková zložka je rozdiel W
P medzi potenciálom WP tiažového poľa Zeme prechádzajúceho bodom P a potenciálom W0E konvenčnej nulovej hladiny Európskeho výškového referenčného systému, kde rozdiel potenciálu WP je označovaný ako geopotenciálna kóta Cp, WP = cP = W0E - WP,
4. normálne výšky sú ekvivalentné geopotenciálnym kótam za predpokladu, že sa špecifikuje referenčné tiažové pole; Európsky výškový referenčný systém je nulový slapový systém.
e) Gravimetrický referenčný systém definovaný
1. geometrickými a fyzikálnymi parametrami, kde geometrické parametre definujú polohu bodov a fyzikálne parametre definujú tiažové pole Zeme podľa konvencionálne prijatých štandardov,
2. súborom vyrovnaných tiažových zrýchlení bodov Štátnej gravimetrickej siete.

(3) Realizácia geodetického systému sa odlíši pripojením dvoch číslic ku kódu, ktoré znamenajú rok zavedenia realizácie geodetického systému.

(4) Národná realizácia Európskeho terestrického referenčného systému je súbor geocentrických priestorových súradníc, ročných zmien súradníc a charakteristík presnosti vybraných bodov Štátnej priestorovej siete, spracovaných k určitému dátumu. Jej názov je Slovenský terestrický referenčný rámec s alfanumerickým kódom SKTRFyy.

(5) Národná realizácia súradnicového systému Jednotnej trigonometrickej siete katastrálnej je súbor rovinných súradníc bodov Štátnej trigonometrickej siete s alfanumerickým kódom JTSKyy, spracovaných k určitému dátumu. Používa Křovákovo konformné kužeľové zobrazenie bodov z Besselovho elipsoidu do roviny.

(6) Národná realizácia Baltského výškového systému po vyrovnaní je súbor normálnych výšok bodov a charakteristík presnosti bodov Štátnej nivelačnej siete určených vzhľadom na základný nivelačný bod Pitelová s alfanumerickým kódom Bpvyy, spracovaných k určitému dátumu. Normálna výška základného nivelačného bodu Pitelová je určená vo väzbe na medzinárodné vyrovnanie európskych nivelačných sietí k strednej hodnote morského vodočtu v Kronštadte.

(7) Národná realizácia Európskeho výškového referenčného systému je súbor geopotenciálnych kót, normálnych výšok a charakteristík presnosti bodov Štátnej nivelačnej siete určených vzhľadom na základný nivelačný bod Pitelová s alfanumerickým kódom Amsyy k určitému dátumu. Normálna výška a hodnota geopotenciálnej kóty základného nivelačného bodu Pitelová sú určené z medzinárodného vyrovnania európskych nivelačných sietí.

(8) Národná realizácia Gravimetrického systému je súbor tiažových zrýchlení na bodoch geodetických základov určených z národného vyrovnania absolútnych a relatívnych gravimetrických meraní v Štátnej gravimetrickej sieti s alfanumerickým kódom S-Gryy k určitému dátumu.

(9) Na transformovanie súradníc bodov medzi národnými realizáciami záväzných geodetických systémov z národnej realizácie Európskeho terestrického referenčného systému do národnej realizácie súradnicového systému Jednotnej trigonometrickej siete katastrálnej a naopak sa používa globálny transformačný kľúč. Na prevod normálnych a elipsoidických výšok sa používa digitálny výškový referenčný model s alfabetickým kódom DVRM.
a) Globálny transformačný vzťah medzi národnou realizáciou Európskeho terestrického referenčného systému a aktuálnou národnou realizáciou súradnicového systému Jednotnej trigonometrickej siete katastrálnej je platný pre celé územie Slovenskej republiky. Na výpočet priestorových súradníc bodov vychádzajúcich z aktuálnej realizácie rovinných súradníc súradnicového systému Jednotnej trigonometrickej siete katastrálnej sa používajú normálne výšky v Baltskom výškovom systéme po vyrovnaní a digitálny výškový referenčný model. Sedem transformačných parametrov je vypočítaných priestorovou podobnostnou transformáciou Burša - Wolfovým modelom. Globálne transformačné parametre pre Slovensko z národnej realizácie Európskeho terestrického referenčného systému do národnej realizácie súradnicového systému Jednotnej trigonometrickej siete katastrálnej, model Burša - Wolf; verzia 1/2007 sú:
translačné prvky dX = - 485, 021 m, dY = - 169, 465 m, dZ = - 483, 839 m,
rotačné prvky ůX = 7, 786342", ůY = 4, 397554", ůZ = 4, 102655",
zmena mierky ds = 0, 000000 ppm.
b) Pri využívaní Slovenskej priestorovej observačnej služby s alfabetickým kódom SKPOS, resp. Štátnej priestorovej siete s alfabetickým kódom ŠPS na prevod elipsoidických výšok na normálne výšky sa používa digitálny výškový referenčný model.

(1) Názvy a kódy záväzných geodetických referenčných systémov sú:

a) Európsky terestrický referenčný systém 1989 s alfanumerickým kódom ETRS89,

b) Súradnicový systém Jednotnej trigonometrickej siete katastrálnej s alfabetickým kódom S-JTSK,

c) Baltský výškový systém po vyrovnaní s alfabetickým kódom Bpv,

d) Európsky vertikálny referenčný systém s alfabetickým kódom EVRS,

e) Gravimetrický systém s alfabetickým kódom S-Gr.

(2) Definície a parametre záväzných geodetických referenčných systémov sú:

a) Európsky terestrický referenčný systém 1989 je definovaný na základe rezolúcie č.1 Technicko-riadiacej skupiny subkomisie Európskeho referenčného rámca (EUREF TWG) prijatej na mítingu konanom v roku 1990 vo Florencii. Rezolúcia definuje ETRS89 ako systém, ktorý je stotožnený s Medzinárodným terestrickým referenčným systémom (ITRS) v epoche 1989.0 a ktorý je fixovaný na stabilnú časť Eurázijskej tektonickej platne. Týmto ETRS89 nesie všetky vlastnosti a charakteristiky ITRS:

1. geocentricitu – počiatok systému sa nachádza v ťažisku hmôt celej Zeme vrátane oceánov a atmosféry,

2. jednotkou dĺžky je meter (sústava SI) a mierka je konzistentná s geocentrickým koordinovaným časom v súlade s rezolúciami Medzinárodnej astronomickej únie a Medzinárodnej únie geodézie a geofyziky (Viedeň 1991), čo je zabezpečené vhodným relativistickým modelovaním,

3. orientácia systému je definovaná orientáciou BIH v epoche 1984.0,

4. vývoj orientácie v čase je zabezpečený použitím podmienky „sieť bez rotácie“ (NNR – z anglického no net rotation) s ohľadom na horizontálne pohyby tektonických platní celej Zeme.


Súradnice Európskeho terestrického referenčného systému sa vyjadrujú buď v pravouhlých karteziánskych súradniciach XYZ alebo v elipsoidických (geodetických) súradniciach φλh, kde „φ“ je elipsoidická (geodetická) šírka, „λ“ elipsoidická (geodetická) dĺžka a „h“ elipsoidická (geodetická) výška. Elipsoidické (geodetické) súradnice ETRS89 sú vztiahnuté na elipsoid Geodetického referenčného systému 1980 so základným poludníkom Greenwich a s konštantami a=6 378 137 m a f=298,257222101, kde „a“ je dĺžka hlavnej polosi a „f“ sploštenie, ktoré je vypočítané z konštánt GM=3 986 005 × 108 m3.s-2, J2=108 263 × 10-8 a ω=7 292 115 × 10-11 rad.s-1, kde „GM“ je geocentrická gravitačná konštanta, „J2“ je zonálny geopotenciálny koeficient druhého stupňa a „ω – omega“ je uhlová rýchlosť rotácie Zeme.


b) Súradnicový systém Jednotnej trigonometrickej siete katastrálnej je definovaný

1. Besselovým elipsoidom 1841 so základným poludníkom Ferro, nachádzajúcim sa 17°40` západne od poludníka Greenwich a s parametrami a=6 377 397,155m a f=1: 299,152 8128, kde „a“ je dĺžka hlavnej polosi a „f“ je sploštenie,

2. Křovákovým zobrazením popisujúcim výpočet pravouhlých rovinných súradníc konformného kužeľového zobrazenia vo všeobecnej polohe z daných zemepisných súradníc na Besselovom elipsoide 1841. Křovákove zobrazenie pozostáva zo štyroch na seba nadväzujúcich krokov: zo zobrazenia Besselovho elipsoidu na guľovú plochu, z transformácie zemepisných sférických súradníc na sférické kartografické súradnice na guľovej ploche, zo zmenšenia guľovej plochy a jej konformného zobrazenia na dotykový kužeľ vo všeobecnej polohe a z rozvinutia plochy dotykového kužeľa do roviny, pričom os x pravouhlého rovinného súradnicového systému smeruje na juh a os y na západ. Konštanty vystupujúce v zobrazovacích rovniciach Křovákovho zobrazenia sú φ0=49°30`, λ=42°30`, α=1,000 597 498 372, k=1,003 419 164, a=30°17`17,30311``, k1=0,9999 a Š0=78°30`, kde “φ0“ je hodnota zemepisnej šírky základnej neskreslenej rovnobežky na Besselovom elipsoide, „λ” je zemepisná dĺžka kartografického pólu na Besselovom elipsoide definovaná od základného poludníka Ferro, „α ” a “k” predstavujú parametre charakterizujúce konformné zobrazenie Besselovho elipsoidu na guľovú plochu, „a“ je pólová vzdialenosť kartografického pólu na guľovej ploche, „k1“ je koeficient zmenšenia guľovej plochy a „Š0“ je základná kartografická šírka na guľovej ploche,


c) Baltský výškový systém po vyrovnaní je kinematický výškový referenčný systém vztiahnutý na strednú hladinu Baltského mora prostredníctvom referenčného bodu, ktorým je nula morského vodočtu v Kronštadte. Baltský výškový systém po vyrovnaní používa normálne výšky t.j. pri výpočte výšok bodov vyrovnaním sa uplatňujú normálne korekcie v zmysle Molodenského teórie na namerané prevýšenia získané meraniami v nivelačných sieťach.


d) Európsky výškový referenčný systém je kinematický výškový referenčný systém. Definícia Európskeho výškového referenčného systému je založená na štyroch konvenciách:

1. vzťažná výšková hladina je definovaná ako ekvipotenciálna plocha, na ktorej je potenciál tiažového poľa Zeme konštantný W0=W0E=konšt. a ktorý je vo výške vodočtu v Amsterdame – Normaal Amsterdams Peil,

2. jednotka dĺžky je meter (sústava SI), jednotka času je sekunda (sústava SI), mierka je konzistentná s geocentrickým koordinovaným časom v súlade s rezolúciami Medzinárodnej astronomickej únie a Medzinárodnej únie geodézie a geofyziky (Viedeň 1991), čo je zabezpečené vhodným relativistickým modelovaním,

3. výškové zložky predstavujú rozdiely ΔWP medzi potenciálmi WP tiažového poľa Zeme prechádzajúcich bodmi P a potenciálom W0E konvenčnej nulovej hladiny Európskeho výškového referenčného systému. Rozdiel potenciálu –ΔWP je označovaný aj ako geopotenciálna kóta cp, takže platí –ΔWp = cp = W0E - WP. Normálne výšky sú ekvivalentné s geopotenciálnymi kótami za predpokladu, že je špecifikované referenčné tiažové pole,

4. Európsky výškový referenčný systém je nulový slapový systém, čo je v súlade s IAG rezolúciami č.9 a 16 prijatými v Hamburgu v roku 1983.


e) Gravimetrický systém je kinematický referenčný systém definovaný geometrickými a fyzikálnymi parametrami, kde geometrické parametre definujú polohy bodov a fyzikálne parametre definujú charakteristiky tiažového poľa Zeme vztiahnuté ku týmto bodom.


(3) Realizácia ľubovoľného geodetického systému predstavuje určenie požadovaných parametrov ako sú súradnice, výšky alebo tiažové zrýchlenia v zmysle definície systému, ktoré sa vzťahujú na fyzické body stabilizované na Zemskom povrchu pre konkrétny (definovaný) okamih. Takáto výsledná množina bodov s určenými parametrami predstavuje referenčný rámec geodetického systému a označuje sa často názvom totožným s názvom geodetického systému, pričom sa niekedy písmeno S znamenajúce systém v kóde názvu systému nahradzuje písmenom F znamenajúcim rámec (z anglického frame = rámec). Na odlíšenie jednotlivých realizácii geodetických súradnicových systémov resp. jednotlivých referenčných rámcov sa používa pripojenie dvojčísla alebo štvorčíslia k názvu referenčného rámca geodetického systému, pričom tento číselný údaj predstavuje rok výpočtu parametrov alebo rok zavedenia realizácie geodetického systému. V prípade, že dochádza k zmenám určovaných parametrov v jednotlivých realizáciách geodetických systémov resp. v referenčných rámcoch, ktoré je možné matematicky vyjadriť napr. pohybovými rovnicami v prípade polohových súradníc, označujeme jednotlivé realizácie resp. referenčné rámce aj epochou. Epocha realizácie reprezentuje presný dátum na ktorý sa vzťahuje vypočítaná realizácia resp. referenčný rámec a vyjadruje sa v jednotkách kalendárneho roka na tri desatinné miesta.


(4) Národná realizácia Európskeho terestrického referenčného systému 1989 predstavuje súbor geocentrických priestorových súradníc, ročných zmien súradníc a charakteristík presnosti vybraných bodov Štátnej priestorovej siete s alfabetickým kódom ŠPS, spracovaných k určitému dátumu pomocou množiny staníc EUREF permanentnej siete postupom definovaným v EUREF smerniciach, na ktoré sú naviazané ostatné body ŠPS. Jej názov je Slovenský terestrický referenčný rámec s alfanumerickým kódom SKTRFyy a ten odpovedá a reprezentuje národné zhustenie konkrétne zvolenej epochy Európskeho terestrického referenčného rámca s alfanumerickým kódom ETRFyyyy a epochou yyyy.yyy. Súradnice a charakteristiky presností ostatných bodov ŠPS sú určené vo väzbe na národnú realizáciu SKTRFyy a tým preberajú jej charakteristiky z pohľadu ETRFyyyy a epochy yyyy.yyy. Platnou národnou realizáciou ETRS89 je realizácia SKTRF09.


(5) Realizácia súradnicového systému Jednotnej trigonometrickej siete katastrálnej predstavuje súbor rovinných súradníc vybraných bodov Štátnej priestorovej siete spracovaných k určitému dátumu a označuje sa alfanumerickým kódom JTSKyy. Realizácia JTSKyy má jednoznačne definovaný vzťah voči národnej realizácii ETRS89 z ktorého aj vychádza a je mierkovo homogénna s touto národnou realizáciou. Platnou realizáciou S-JTSK súradnicového systému je JTSK03.


(6) Národná realizácia Baltského výškového systému po vyrovnaní predstavuje súbor normálnych výšok a charakteristík presnosti všetkých bodov Štátnej nivelačnej siete určených vyrovnaním vzhľadom na jeden základný, alebo množinu viacerých základných nivelačných bodov a označuje sa alfanumerickým kódom Bpvyy. Normálna výška základného nivelačného bodu, alebo základných nivelačných bodov je určená vo väzbe na medzinárodné vyrovnanie európskych nivelačných sietí k strednej hodnote reprezentujúcej nulu morského vodočtu v Kronštadte. Platnou národnou realizáciou Baltského výškového systému po vyrovnaní je Bpv.


(7) Národná realizácia Európskeho výškového referenčného systému predstavuje súbor geopotenciálnych kót, normálnych výšok a charakteristík presnosti bodov Štátnej nivelačnej siete určených vyrovnaním vzhľadom na jeden základný alebo množinu viacerých základných nivelačných bodov určených v rámci medzinárodného vyrovnania vyšších rádov nivelačných sieti Európskych štátov. Národnú realizáciu EVRS nazývame Slovenský vertikálny referenčný rámec a označujeme ju alfanumerickým kódom SKVRFyy, pričom SKVRFyy odpovedá a reprezentuje národné zhustenie konkrétnej realizácie Európskeho vertikálneho referenčného rámca označeného s alfanumerickým kódom EVRFyyyy. Platnou národnou realizáciou EVRF je SKVRF05.


(8) Národná realizácia Gravimetrického systému predstavuje súbor tiažových zrýchlení a charakteristík presností vybraných bodov geodetických základov určených z národného vyrovnania absolútnych a relatívnych gravimetrických meraní vykonaných v Štátnej gravimetrickej sieti. Národná realizácia gravimetrického systému sa označuje s alfanumerickým kódom S-Gryy. Platnou národnou realizáciou Gravimetrického systému je S-Gr.


(9) Na transformovanie súradníc bodov medzi národnou realizáciou Európskeho terestrického referenčného systému 1989 a realizáciou súradnicového systému Jednotnej trigonometrickej siete katastrálnej sa používa globálny transformačný kľúč vyjadrujúci vzťah medzi elipsoidom Geodetického referenčného systému 1980 a Besselovým elipsoidom 1841 a zobrazovacie rovnice Křovákovho konformného kužeľového zobrazenia bodov z Besselovho elipsoidu 1841 do roviny. Globálny transformačný kľúč je platný pre celé územie Slovenska. Na výpočet priestorových súradníc bodov vychádzajúcich z realizácie rovinných súradníc súradnicového systému Jednotnej trigonometrickej siete katastrálnej sa používajú aj normálne výšky platnej národnej realizácie Baltského výškového systému po vyrovnaní a digitálny výškový referenčný model.

Globálny transformačný kľúč reprezentujúci vzťah medzi národnou realizáciou ETRS89 a JTSK03 predstavuje sedem transformačných parametrov vypočítaných priestorovou podobnostnou transformáciou Burša – Wolfovým modelom. Parametre tohto globálneho transformačného kľúča (verzia 1/2007) sú:


tri translácie: dX = - 485,021m, dY = - 169,465m, dZ = - 483,839m,

tri rotácie: ωX = 7,786342", ωY = 4,397554", ωZ = 4,102655",

mierka: ds = 0,000000 ppm.


Transformačná služba medzi platnými realizáciami záväzných geodetických systémov ETRS89 a S-JTSK je prístupná na webovom sídle úradu.


(10) Na prevod normálnych výšok určených v národnej realizácii Baltského výškového systému po vyrovnaní a elipsoidických výšok určených v národnej realizácii Európskeho terestrického referenčného systému 1989 definovaných nad elipsoidom Geodetického referenčného systému 1980 sa používa digitálny výškový referenčný model s alfabetickým kódom DVRM.

4

§ 8 ods. 3

(3) Základnú bázu údajov pre geografický informačný systém tvoria údaje a metaúdaje o priestorových objektoch krajiny, ich priestorových a tematických atribútoch a vzájomných väzbách. Rozsah údajov o objektoch spravovaných v rámci základnej bázy údajov pre geografický informačný systém určuje katalóg tried objektov základnej bázy údajov pre geografický informačný systém (ďalej len "katalóg tried objektov"). Základná báza údajov pre geografický informačný systém je záväzná na tvorbu štátnych mapových diel, je podkladom na tvorbu informačného systému verejnej správy a je všeobecne využiteľná na tvorbu tematických máp.

(3) Základnú bázu údajov pre geografický informačný systém tvoria údaje a metaúdaje o priestorových objektoch krajiny, ich priestorových a tematických atribútoch a vzájomných väzbách. Rozsah údajov o objektoch spravovaných v rámci základnej bázy údajov pre geografický informačný systém určuje katalóg tried objektov základnej bázy údajov pre geografický informačný systém (ďalej len "katalóg tried objektov"). Základná báza údajov pre geografický informačný systém je záväzná na tvorbu štátnych mapových diel, je podkladom na tvorbu informačného systému verejnej správy a je všeobecne využiteľná na tvorbu tematických máp. Jej súčasťou sú aj štandardizované geografické názvy.

5

§ 8 ods. 4

(4) Súčasťou informačného systému sú aj štandardizované geografické názvy, digitálny model reliéfu, rastrové ekvivalenty mapového diela a ortofotosnímky územia.

(4) Súčasťou informačného systému sú aj digitálny model reliéfu, rastrové ekvivalenty mapového diela a ortofotosnímky územia.

6, 7

§ 9 ods. 2

(2) Výsledný operát geodetických činností budovania a aktualizácie základnej bázy údajov pre geografický informačný systém obsahuje
a) technickú správu,
b) sprievodný záznam tvorby alebo aktualizácie,
c) súbory priestorových údajov,
d) metaúdaje.

(2) Výsledný operát geodetických činností budovania a aktualizácie základnej bázy údajov pre geografický informačný systém obsahuje
a) technickú správu,
b) sprievodný záznam tvorby alebo aktualizácie,
c) súbory priestorových údajov, ak tieto neboli aktualizované webovou službou (transakčnou službou)
d) metaúdaje, ak tieto neboli aktualizované webovou službou (transakčnou službou)

8

§ 9 ods. 5

(5) Prevádzkovateľ posúdi technickú spôsobilosť priestorových informácií do 30 dní od prevzatia výsledného operátu.

(5) Prevádzkovateľ posúdi technickú a kvalitatívnu spôsobilosť priestorových informácií do 30 dní od prevzatia výsledného operátu.

9

§ 10 ods. 3 písm. a)

(3) Údaje z informačného systému sa poskytujú
a) prostredníctvom webových služieb internetového portálu,
b) ako údajové súbory,
c) ako tlačové výstupy.

(3) Údaje z informačného systému sa poskytujú
a) prostredníctvom webových služieb a internetového portálu,
b) ako údajové súbory,
c) ako tlačové výstupy.

10

§ 10 ods. 4 písm. a)

(4) Údajové súbory v digitálnej forme sa poskytujú vo výmenných formátoch ako
a) vektorové alebo rastrové súbory priestorových údajov alebo vo forme digitálneho modelu reliéfu územia Slovenskej republiky,
b) textové súbory.

(4) Údajové súbory v digitálnej forme sa poskytujú vo výmenných formátoch ako
a) vektorové alebo rastrové súbory priestorových údajov,
b) textové súbory.

11

§ 12 ods. 4

(4) Obsah základného štátneho mapového diela v mierke menšej ako 1: 5 000 je daný rozsahom objektov katalógu tried objektov pre príslušnú mierku.

(4) Obsah základného štátneho mapového diela v mierke menšej ako 1: 5 000 je daný rozsahom objektov katalógu tried objektov kartografického modelu pre príslušnú mierku.

12 až 16

§ 14 ods. 1

(1) Názvy nesídelných geografických objektov a špecifických sídelných geografických objektov z územia Slovenskej republiky, ktoré štandardizuje úrad podľa § 18 ods. 1 zákona a ktoré nemajú charakter územnej správnej jednotky, sú
a) názvy vôd a vodných stavieb, ktorými sú názvy gejzírov, hatí, hrádzí, jazier, kanálov, minerálnych prameňov, močiarov, mokradí, mŕtvych ramien, náhonov, plies, potokov, prameňov, priehrad, riečnych ramien, rybníkov, vodných nádrží, vodných tokov, vodopádov, vyvieračiek,
b) názvy chránených území, ktorými sú názvy podľa osobitného predpisu, 2)
c) názvy jednotlivých útvarov vertikálneho členenia zemského povrchu, ktorými sú názvy brán, brázd, dolín, hrebeňov, chrbtov, kopcov, kotlín, krasových území, nížin, pahorkatín, planín, pohorí, priepastí, priesmykov, roklí, rovín, sediel, skál, skalných útvarov, stien, strží, svahov, tiesňav, vrchov,
d) názvy špecifických sídelných objektov, ktorými sú názvy horární, horských chát, hospodárskych dvorov, katastrálnych území, kopaníc, lazov, majerov, miestnych častí, osád, poľovníckych chát, samôt, sídlisk,
e) názvy historických, kultúrnych, účelových objektov, ktorými sú názvy arborét, historických múrov, hradov, kalvárií, kaplniek, kaštieľov, kláštorov, kostolov, krížov, kúpeľov, liečebných ústavov, pamätníkov, skanzenov, zámkov, zrúcanín, zvoníc,
f) ostatné názvy, ktorými sú názvy kameňolomov, lesov, lúk, pasienkov, polí, sadov, viníc, výškových kót.

(1) Názvy nesídelných geografických objektov a špecifických sídelných geografických objektov z územia Slovenskej republiky, ktoré štandardizuje úrad podľa § 18 ods. 1 zákona a ktoré nemajú charakter územnej správnej jednotky, sú
a) názvy vôd a vodných stavieb, ktorými sú názvy gejzírov, hatí, hrádzí, jazier, kanálov, minerálnych prameňov, močiarov, mokradí, mŕtvych ramien, náhonov, plies, potokov, prameňov, priehrad, riečnych ramien, rybníkov, studní, vodných nádrží, vodných tokov, vodopádov, vyvieračiek,
b) názvy chránených území, ktorými sú názvy podľa osobitného predpisu, 2)
c) názvy jednotlivých útvarov vertikálneho členenia zemského povrchu, ktorými sú názvy brán, brázd, dolín, geomorfologických jednotiek, hrebeňov, chrbtov, kopcov, kotlín, krasových území, nížin, pahorkatín, planín, plošín, pohorí, priepastí, priesmykov, roklí, rovín, sediel, skál, skalných útvarov, stien, strží, svahov, tiesňav, vrchov, žľabov,
d) názvy špecifických sídelných objektov, ktorými sú názvy horární, horských chát, hospodárskych dvorov, katastrálnych území, kopaníc, lazov, majerov, mlynov, miestnych častí, osád, poľovníckych chát, samôt, sídlisk,
e) názvy historických, kultúrnych, účelových objektov, ktorými sú názvy arborét, historických múrov, hradov, kalvárií, kaplniek, kaštieľov, kláštorov, kostolov, krížov, kúpeľov, liečebných ústavov, pamätníkov, skanzenov, zámkov, zrúcanín, zvoníc,
f) ostatné názvy, ktorými sú názvy baní, šácht, štôlní, ciest, hámrov, chmeľníc, chodníkov, jaskýň, kameňolomov, lesov, lúk, ostrovov, pasienkov, parkov, polí, sadov, stromov, trstinových porastov, viníc, výškových kót, záhrad.


poznámka pod čiarou 2)

2) § 22 až 24, § 27 až 33 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.

2) zákon č. 543/2002 Z. z o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.

17

§ 14 ods. 2 písm. a)

(2) Vžité podoby slovenských názvov sídelných a nesídelných geografických objektov z územia mimo Slovenskej republiky, ktoré štandardizuje úrad podľa § 18 ods. 1 zákona, sú názvy
a) štátov, závislých území, oceánov a morí, ktoré nepatria pod suverenitu žiadneho štátu,
b) chránených objektov, jaskýň, jazier, miest, močiarov, morí, mysov, oblastí, ostrovov, paniev, plošín, pobreží, pohorí, polostrovov, preliačin, prielivov, prieplavov, púští, riek, sediel, úžin, vodných nádrží, vodopádov, vrchov, zálivov.

(2) Vžité podoby slovenských názvov sídelných a nesídelných geografických objektov z územia mimo Slovenskej republiky, ktoré štandardizuje úrad podľa § 18 ods. 1 zákona, sú názvy
a) štátov, závislých území, oceánov, morí, podmorských útvarov a antarktických útvarov, ktoré nepatria pod suverenitu žiadneho štátu,
b) chránených objektov, jaskýň, jazier, miest, močiarov, morí, mysov, oblastí, ostrovov, paniev, plošín, pobreží, pohorí, polostrovov, preliačin, prielivov, prieplavov, púští, riek, sediel, úžin, vodných nádrží, vodopádov, vrchov, zálivov.

18

§ 19 písm. k)

Geodetické činnosti na vyhotovenie a vykonanie projektu pozemkových úprav sú:

k) zriaďovanie podrobných geodetických bodov.

Geodetické činnosti na vyhotovenie a vykonanie projektu pozemkových úprav sú:

k) zriaďovanie podrobných geodetických bodov podľa § 24.

19

§ 23

§ 23


(1) Zriaďovaním a aktualizáciou geodetických bodov sa rozumie zriaďovanie a aktualizácia podrobných geodetických bodov.

(2) Čísla pre novozriadené geodetické body prideľuje na požiadanie správa katastra.

(3) Podrobné geodetické body sa zriaďujú vo väzbe na body geodetických základov alebo vo väzbe na Slovenskú priestorovú observačnú službu na účely ich doplnenia na hustotu potrebnú pre výkon geodetických činností.

(4) Podrobné geodetické body sú predmetom evidencie a dokumentácie na príslušnej správe katastra.

§ 23
Zriaďovanie a aktualizácia bodov geodetických základov

Geodetické body tvoriace geodetické základy, zriaďuje a aktualizuje správca podľa § 4 až 6 tejto vyhlášky.

20

§ 24

§ 24


Výsledný operát zo zriaďovania a aktualizácie podrobných geodetických bodov, ktorý sa odovzdá príslušnej správe katastra, obsahuje
a) technickú správu,
b) geodetické údaje použitých bodov geodetických základov alebo harmonogram využitia Slovenskej priestorovej observačnej služby,
c) zoznam súradníc, prípadne výšok podrobných geodetických bodov.

§ 24

Zriaďovanie a aktualizácia podrobných geodetických bodov


(1) Podrobné polohové bodové pole  tvoria:

a) pevné body podrobného polohového bodového poľa,

b) dočasne stabilizované body podrobného polohového bodového poľa.

(2) Podrobné polohové bodové pole eviduje správa katastra.


(3) Body podrobného polohového bodového poľa sa po určení novej národnej realizácie Systému Jednotnej trigonometrickej siete katastrálnej, v ktorej dovtedy neboli určované, prestanú zriaďovať. Aktualizácia sa obmedzí na vyškrtnutie bodu z evidencie, ak bolo zariadenie bodu zničené, poškodené alebo zmenené, alebo sa preukáže, že presnosť bodu nevyhovuje kritériám stanoveným pre jeho určenie.


(4) Spôsob použitia bodov podrobného polohového bodového poľa na vybrané geodetické činností uvedené v § 6 písm. a), b) a c) zákona ustanoví úrad vo všeobecne záväznom predpise na vykonanie osobitného predpisu 4a) . Na ostatné vybrané geodetické činnosti sa po určení novej národnej realizácie body podrobného polohového bodového poľa prestanú používať.


(5) Podrobné geodetické body eviduje správa katastra. Podrobné geodetické body zriaďujú osoby vykonávajúce vybrané geodetické a kartografické činnosti vtedy, ak je to potrebné na vykonanie podrobného merania alebo vytyčovania. Podrobné geodetické body sa pri pozemkových úpravách a pri obnove katastrálneho operátu novým mapovaním zriaďujú vždy.


(6) Podrobný geodetický bod je bod, ktorý má určené súradnice v platnej národnej realizácii Systému Jednotnej trigonometrickej siete katastrálnej a zároveň môže mať určenú výšku v Baltskom výškovom systéme po vyrovnaní. Ak sa poloha bodu určuje technológiou globálnych navigačných satelitných systémov, určia sa zároveň priestorové súradnice v platnej národnej realizácii Európskeho terestrického referenčného systému. Zariadenie podrobného geodetického bodu tvorí meračská značka. Spôsoby určovania polohy podrobných geodetických bodov a spôsoby ich stabilizácie sú uvedené v prílohe č. 1.


(7) Charakteristikou presnosti určenia súradníc podrobných geodetických bodov je základná stredná súradnicová chyba σxy. Podrobný geodetický bod sa určí tak, aby charakteristika presnosti určenia súradníc v platnej národnej realizácii Systému Jednotnej trigonometrickej siete katastrálnej neprekročila hodnotu σxy = 0,04 m. Uvedená hodnota vyjadruje presnosť určenia súradníc k bodom Štátnej priestorovej siete. Krajná odchýlka sa stanovuje na dvojnásobok hodnoty σxy. Spôsoby posudzovania dosiahnutej presnosti určenia súradníc sú uvedené v prílohe č.1.


(8) Charakteristikou presnosti určenia výšok podrobných geodetických bodov je základná stredná výšková chyba σH. Podrobný geodetický bod sa určí tak, aby charakteristika presnosti určenia výšky neprekročila hodnotu σH = 0,06 m. Uvedená hodnota vyjadruje presnosť určenia výšky k bodom Štátnej nivelačnej siete. Krajná odchýlka sa stanovuje na dvojnásobok hodnoty σH.


(9) Osoby zriaďujúce podrobné geodetické body vypracujú dokumentáciu o ich zriadení vo forme „Výsledného operátu zriadenia podrobných geodetických bodov“ (ďalej len „výsledný operát“) Výsledný operát sa odovzdá príslušnej správe katastra a obsahuje:

a) zoznam súradníc a prípadne výšok podrobných geodetických bodov ak boli určené,

b) geodetické údaje o podrobných geodetických bodoch,

c) technickú správu.

Podrobnosti o vyhotovení a o obsahu výsledného operátu sú uvedené v prílohe č. 1.


Poznámka pod čiarou k odkazu 4a


4a) Vyhláška Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 461/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.

21

§ 29 ods. 1

(1) Geodetické činnosti pri budovaní a aktualizácii geografických informačných systémov sú získanie alebo tvorba a aktualizácia technických podkladov, ktoré sú zdrojom priestorových informácií.

(1) Geodetickými činnosťami pri budovaní a aktualizácii geografických informačných systémov sa rozumie získanie alebo tvorba a aktualizácia technických podkladov, ktoré sú zdrojom priestorových informácií.

22

§ 30

(1) Geodetické a kartografické činnosti v jednotlivých fázach výstavby inžinierskych stavieb6) sú zabezpečované prostredníctvom autorizovaných geodetov a kartografov.

(2) Pri spracovaní projektovej dokumentácie stavieb autorizovaný geodet a kartograf zabezpečuje
a) prípravu mapových podkladov,
b) vyhotovenie geodetických podkladov na úpravu majetkovoprávnych vzťahov, na vyňatie pozemkov z poľnohospodárskej pôdy a lesných pozemkov,
c) geodetické údaje bodov geodetických základov a podrobných geodetických bodov,
d) vypracovanie projektu vytyčovacej siete,
e) spoluprácu s projektantom,
f) kontrolu vytyčovacích výkresov na vytýčenie priestorovej polohy objektov,
g) kontrolu vytyčovacích výkresov na podrobné vytýčenie,
h) vypracovanie návrhu celkového rozpočtu na geodetické a kartografické práce.

(3) Pri realizácii stavieb autorizovaný geodet a kartograf zabezpečuje
a) protokolárne odovzdanie geodetických a kartografických podkladov súvisiacich so stavbou zhotoviteľovi,
b) vybudovanie vytyčovacej siete a určenie jej parametrov, jej ochranu pred poškodením a jej odovzdanie zhotoviteľovi,
c) vyznačenie existujúcich podzemných vedení inžinierskych sietí na povrchu v areáli staveniska,
d) kontrolné meranie terénu v priestore staveniska pred začatím zemných prác,
e) vytýčenie priestorovej polohy stavby, ako je vytýčenie hlavných polohových čiar alebo hlavných osí a hlavných polohových bodov trás, hlavných výškových bodov, v súlade s územným rozhodnutím a protokolárne odovzdanie zhotoviteľovi,
f) tvorbu informačného systému výstavby z projektovej dokumentácie pri líniových stavbách,
g) kontrolu geodetických a kartografických činností zhotoviteľa v priebehu výstavby,
h) kontrolu správnosti geodeticky meraných položiek predkladaných zhotoviteľom na fakturáciu.
i) protokolárne prevzatie geodetických podkladov súvisiacich so stavbou, vytyčovacej siete od autorizovaného geodeta a kartografa stavebníka vrátane kontrolného merania terénu pred začatím zemných prác,
j) realizáciu podrobného vytýčenia jednotlivých objektov a technologických zariadení stavby podľa projektovej dokumentácie vrátane kontroly podkladov a výkresov podrobného vytýčenia,
k) realizáciu merania skutočného vyhotovenia stavebných objektov a ich častí, ako aj terénnych úprav a priebehu podzemných inžinierskych sietí pred ich zakrytím, vyhotovenie geodetickej časti dokumentácie skutočného vyhotovenia stavieb a technologických zariadení,
l) vypracovanie projektu na meranie posunov a deformácií stavieb, ak si to vyžaduje charakter stavby alebo to ukladá projektová dokumentácia,
m) meranie posunov a deformácií stavieb počas výstavby, ako aj základné meranie posunov a deformácií pred kolaudáciou stavby,
n) meranie a kvantifikáciu geodeticky merateľných položiek vykonaných stavebných prác, ktoré sa predkladajú na fakturáciu stavebníkovi,
o) archivovanie meračských dokumentov, vytyčovacích výkresov, vytyčovacích protokolov a záznamov v stavebnom denníku,
p) kontrolné merania vybraných parametrov stavby v rámci autorského dozoru projektanta.

(4) Pri kolaudácii stavieb a následnej prevádzke stavieb autorizovaný geodet a kartograf zabezpečuje
a) súborné spracovanie vrátane tvorby informačného systému a archivovanie geodetickej časti dokumentácie skutočného vyhotovenia stavby podľa reálne vykonaných stavebných prác,
b) porealizačnú dokumentáciu na majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov podľa skutočného vyhotovenia stavby a vyhotovenie geometrických plánov,
c) meranie posunov a deformácií objektov a zariadení, ak si to vyžaduje charakter stavby alebo to ukladá projektová dokumentácia.

(1) Geodetické a kartografické činnosti v jednotlivých fázach výstavby inžinierskych stavieb6) sú zabezpečované prostredníctvom autorizovaných geodetov a kartografov jednotlivých účastníkov výstavby. Fázami výstavby sa rozumie:

a) fáza spracovania projektovej dokumentácie stavby,

b) fáza realizácie stavby,

c) fáza kolaudácie a prevádzky stavby.


(2) Pri spracovaní projektovej dokumentácie stavieb autorizovaný geodet a kartograf stavebníka zabezpečuje:

a) prípravu mapových podkladov,

b) vyhotovenie geodetických podkladov na úpravu majetkovoprávnych vzťahov, na vyňatie pozemkov z poľnohospodárskej pôdy a z lesných pozemkov,

c) geodetické údaje bodov geodetických základov a podrobných geodetických bodov.


(3) Pri spracovaní projektovej dokumentácie stavieb autorizovaný geodet a kartograf projektanta (zhotoviteľa projektu) zabezpečuje:

a) vypracovanie projektu vytyčovacej siete,

b) spoluprácu s projektantom,

c) kontrolu vytyčovacích výkresov na vytýčenie priestorovej polohy objektov,

d) kontrolu vytyčovacích výkresov na podrobné vytýčenie,


(4) Pri realizácii stavieb autorizovaný geodet a kartograf stavebníka zabezpečuje:

a) protokolárne odovzdanie geodetických a kartografických podkladov súvisiacich so stavbou zhotoviteľovi,

b) vybudovanie vytyčovacej siete a určenie jej parametrov, jej ochranu pred poškodením a jej odovzdanie zhotoviteľovi,

c) vyznačenie existujúcich podzemných vedení inžinierskych sietí na povrchu v areáli staveniska,

d) kontrolné meranie terénu v priestore staveniska pred začatím zemných prác,

e) vytýčenie priestorovej polohy stavby, ako je vytýčenie hlavných polohových čiar alebo hlavných osí a hlavných polohových bodov trás, hlavných výškových bodov, v súlade s územným rozhodnutím a protokolárne odovzdanie zhotoviteľovi,

f) tvorbu informačného systému výstavby z projektovej dokumentácie pri líniových stavbách,

g) kontrolu geodetických a kartografických činností zhotoviteľa v priebehu výstavby,

h) kontrolu správnosti geodeticky meraných položiek predkladaných zhotoviteľom na fakturáciu.


(5) Pri realizácii stavieb autorizovaný geodet a kartograf projektanta (zhotoviteľa projektu) zabezpečuje kontrolu dodržiavania projektovaných parametrov stavebných objektov v spolupráci s autorským dozorom.


(6) Pri realizácii stavieb autorizovaný geodet a kartograf zhotoviteľa zabezpečuje:

a) protokolárne prevzatie geodetických podkladov súvisiacich so stavbou, vytyčovacej siete od autorizovaného geodeta a kartografa stavebníka vrátane kontrolného merania terénu pred začatím zemných prác,

b) realizáciu podrobného vytýčenia jednotlivých objektov a technologických zariadení stavby podľa projektovej dokumentácie vrátane kontroly podkladov a výkresov podrobného vytýčenia,

c) realizáciu merania skutočného vyhotovenia stavebných objektov a ich častí, ako aj terénnych úprav a priebehu podzemných inžinierskych sietí pred ich zakrytím, vyhotovenie geodetickej časti dokumentácie skutočného vyhotovenia stavieb a technologických zariadení,

d) vypracovanie projektu na meranie posunov a deformácií stavieb, ak si to vyžaduje charakter stavby alebo to ukladá projektová dokumentácia,

e) meranie posunov a deformácií stavieb počas výstavby, ako aj základné meranie posunov a deformácií pred kolaudáciou stavby, ak si to vyžaduje charakter stavby alebo to ukladá projektová dokumentácia,

f) vyhotovenie technickej účelovej mapy (základná mapa diaľnice, základná mapa závodu, základná mapa letiska, technická mapa mesta, atď.), ak si to vyžaduje stavebník,

g) meranie a kvantifikáciu geodeticky merateľných položiek vykonaných stavebných prác, ktoré sa predkladajú na fakturáciu stavebníkovi,

h) archivovanie meračských dokumentov, vytyčovacích výkresov, vytyčovacích protokolov a záznamov v stavebnom denníku.


(7) Pri kolaudácii stavieb a následnej prevádzke stavieb autorizovaný geodet a kartograf stavebníka zabezpečuje:

a) súborné spracovanie vrátane tvorby informačného systému a archivovanie geodetickej časti dokumentácie skutočného vyhotovenia stavby podľa reálne vykonaných stavebných prác,

b) porealizačnú dokumentáciu na majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov podľa skutočného vyhotovenia stavby a vyhotovenie geometrických plánov,

c) meranie posunov a deformácií objektov a zariadení, ak si to vyžaduje charakter stavby alebo to ukladá projektová dokumentácia.

23

§ 31 ods. 2

(2) Konfiguráciu a štruktúru vytyčovacej siete navrhne autorizovaný geodet a kartograf v súlade s tvarom a charakterom stavby alebo súboru stavieb tak, aby bola zabezpečená vyžadovaná presnosť a využiteľnosť siete.

(2) Konfiguráciu a štruktúru vytyčovacej siete navrhne autorizovaný geodet a kartograf v súlade s tvarom a charakterom stavby alebo súboru stavieb tak, aby boli určené súradnice a výšky bodov vytyčovacej siete v platných národných realizáciách záväzných geodetických systémov v súlade s § 2.

24,25

§ 31 ods. 4

(4) Výsledný elaborát z budovania a merania vytyčovacej siete obsahuje
a) technickú správu,
b) situáciu rozmiestnenia jednotlivých bodov siete,
c) observačný plán a spôsob observácie,
d) zoznam súradníc a výšok bodov v národnej realizácii geodetického systému a ich geodetické údaje,
e) absolútne charakteristiky presnosti bodov vzhľadom na body geodetických základov,
f) relatívne charakteristiky presnosti, stredné súradnicové chyby, v prípade viacetapových sietí kovariačnú maticu bodov.

(4) Výsledný elaborát z budovania a merania vytyčovacej siete obsahuje
a) technickú správu,
b) situáciu rozmiestnenia jednotlivých bodov siete,
c) observačný plán a spôsob observácie,
d) zoznam súradníc a výšok bodov aj v platnej národnej realizácii geodetického systému a ich geodetické údaje,
e) absolútne charakteristiky presnosti bodov vzhľadom na body geodetických základov,
f) relatívne charakteristiky presnosti a stredné súradnicové chyby, v prípade viacetapových sietí kovariančnú maticu bodov.

26

§ 32 ods. 2

(2) Vytyčovací výkres priestorovej polohy obsahuje súradnice a vytyčovacie prvky umožňujúce vytýčenie priestorovej polohy objektu v súradnicovom systéme stavby.

(2) Vytyčovací výkres priestorovej polohy obsahuje súradnice a vytyčovacie prvky umožňujúce vytýčenie priestorovej polohy objektu v súradnicovom systéme stavby, ktorý je realizovaný vytyčovacou sieťou stavby vybudovanou podľa § 31.

27

§ 32 ods. 3

(3) Vytýčenie priestorovej polohy objektu alebo stavby zahŕňa vytýčenie
a) hlavnej polohovej čiary,
b) hlavnej osi, hlavných bodov trasy, charakteristických bodov,
c) hlavných výškových bodov.

(3) Vytýčenie priestorovej polohy objektu alebo stavby v platných realizáciách záväzných geodetických systémov zahŕňa vytýčenie
a) hlavnej polohovej čiary,
b) hlavnej osi, hlavných bodov trasy, charakteristických bodov,
c) hlavných výškových bodov.

28

§ 32 ods. 8 písm. c)

(8) Protokol o vytýčení priestorovej polohy a protokol z podrobného vytyčovania obsahuje
a) technickú správu,
b) zoznam súradníc a výšok vytýčených bodov,
c) záznam o kontrolnom meraní alebo nadbytočnom vytýčení,
d) grafické zobrazenie vytýčených bodov a vytyčovacích prvkov,
e) podpisy odovzdávajúcich a preberajúcich osôb.

(8) Protokol o vytýčení priestorovej polohy a protokol z podrobného vytyčovania obsahuje
a) technickú správu,
b) zoznam súradníc a výšok vytýčených bodov,
c) záznam o nezávislom kontrolnom vytýčení (kontrola správnosti vytýčenia),
d) grafické zobrazenie vytýčených bodov a vytyčovacích prvkov,
e) podpisy odovzdávajúcich a preberajúcich osôb.

29

§ 33 ods. 1

(1) Kontrola geometrických parametrov priemyselných objektov a zariadení je kontrola geometrických podmienok, ako je priamočiarosť, rovnobežnosť, rovinnosť, kolmosť, zvislosť a konštantný sklon. Táto kontrola sa vykonáva na stavbách, na súboroch stavieb, v priemyselných závodoch, v priemyselných parkoch, vo výrobných halách, v ktorých treba kontrolovať technologické zariadenia ako žeriavové dráhy a žeriavy, rotačné pece, valcovacie stolice, turbogenerátory a rozsiahle oceľové konštrukcie.

(1) Kontrola geometrických parametrov stavieb a ich častí, priemyselných objektov a zariadení je kontrola geometrických podmienok, ako je priamočiarosť, rovnobežnosť, rovinnosť, kolmosť, zvislosť a konštantný sklon. Táto kontrola sa vykonáva na stavbách, na súboroch stavieb, v priemyselných závodoch, v priemyselných parkoch, vo výrobných halách, v ktorých treba kontrolovať technologické zariadenia ako žeriavové dráhy a žeriavy, rotačné pece, valcovacie stolice, turbogenerátory a rozsiahle oceľové konštrukcie.

30-32

§ 33 ods. 2

(2) Výsledkom kontrolného merania geometrických parametrov je
a) grafické znázornenie meraných parametrov,
b) porovnanie nameraných údajov s krajnými hodnotami príslušných noriem,
c) technická správa s konštatovaním, že príslušné technologické zariadenie spĺňa alebo nespĺňa kritériá normy.

(2) Výsledkom kontrolného merania geometrických parametrov je
a) číselné a grafické znázornenie meraných parametrov,

b) porovnanie nameraných údajov s krajnými hodnotami uvádzanými v projekte alebo v normách,
c) technická správa s konštatovaním, že stavba, prípadne príslušné technologické zariadenie spĺňa alebo nespĺňa kritériá projektu alebo normy.

33

§ 34 ods. 5

(5) Elaborát z merania a vyhodnotenia posunov a deformácií stavieb a technologických zariadení sa odovzdáva správcovi a prevádzkovateľovi stavby alebo zariadenia.

(5) Elaborát z merania a vyhodnotenia posunov a deformácií stavieb a technologických zariadení sa odovzdáva správcovi a prevádzkovateľovi stavby alebo zariadenia. Predmetný elaborát obsahuje:

    a) technickú správu,

    b) definíciu a realizáciu vzťažného systému a jeho vzťah k záväzným geodetickým systémom,

    c) situáciu rozmiestnenia vzťažných a pozorovaných bodov,

    d) zoznam súradníc a výšok vzťažných a pozorovaných bodov,

    e) relatívne charakteristiky presnosti pozorovaných bodov voči vzťažným bodom, stredné súradnicové chyby, v prípade viacetapových sietí kovariančnú maticu bodov,

    f) grafické znázornenie posunov, geodetickú interpretáciu dosiahnutých výsledkov.

34

§ 35 ods. 1

(1) Geodetická časť dokumentácie skutočného vyhotovenia stavby obsahuje číselné a grafické spracovanie výsledkov merania skutočnej polohy a výšok pozemných, podzemných a nadzemných objektov a zariadení v záväznom geodetickom systéme. Priestorové zameranie všetkých podzemných vedení a zariadení sa realizuje pred ich zakrytím.

(1) Vyhotovenie geodetickej časti dokumentácie skutočného vyhotovenia stavby obsahuje číselné a grafické spracovanie výsledkov merania skutočnej polohy a výšok pozemných, podzemných a nadzemných objektov a zariadení v definovanej realizácii záväzného geodetického systému Priestorové zameranie všetkých podzemných vedení a zariadení sa realizuje pred ich zakrytím.

35

§ 35 ods. 2

(2) Dokumentácia skutočného vyhotovenia stavby je podkladom na
a) kolaudáciu stavby,
b) projektovú činnosť a zmenu stavby,
c) spracovanie údajov pre tvorbu geografických informačných systémov.

(2) Geodetická časť dokumentácie skutočného vyhotovenia stavby je podkladom na
a) kolaudáciu stavby,
b) projektovú činnosť a zmenu stavby,
c) spracovanie údajov pre tvorbu geografických informačných systémov.

36

§ 35 sa dopĺňa odsekmi 3 a 4


(3) Geodetická časť dokumentácie skutočného vyhotovenia stavby je vyhotovená priamym geodetickým meraním , nadväzujúcim na vytyčovaciu sieť stavby.

(4) Elaborát z geodetickej časti dokumentácie skutočného vyhotovenia stavby obsahuje:

a) technickú správu,

b) zoznam súradníc a výšok podrobných bodov,

c) súbor údajov obsahujúci polohopis, popis, prípadne výškopis v digitálnej aj grafickej forme.

37

§ 44 ods. 1

(1) Geometrický plán sa predkladá na úradné overenie príslušnej správe katastra, a to najmenej v štyroch vyhotoveniach; jedno vyhotovenie geometrického plánu sa stáva súčasťou katastrálneho operátu. Ak je súčasťou geometrického plánu aj záznam podrobného merania zmien, na úradné overenie sa odovzdáva v jednom vyhotovení.

(1) Geometrický plán sa predkladá na úradné overenie príslušnej správe katastra.

38

§ 44 ods. 2

(2) Výsledné elaboráty a operáty geodetických činností na vyhotovenie a vykonanie projektu pozemkových úprav podľa § 22 písm. d) až h) sa predkladajú na úradné overenie príslušnej správe katastra, a to najmenej v dvoch vyhotoveniach; jeden exemplár výsledných elaborátov a operátov zostáva v dokumentácii správy katastra.

(2) Výsledné elaboráty a operáty geodetických činností na vyhotovenie a vykonanie projektu pozemkových úprav podľa § 21 písm. d) až h) sa predkladajú na úradné overenie príslušnej správe katastra, a to najmenej v dvoch vyhotoveniach; jeden exemplár výsledných elaborátov a operátov zostáva v dokumentácii správy katastra.

38,39

§ 45 ods. 1

(1) Správa katastra pred úradným overením výsledkov vybraných geodetických a kartografických činností preskúma súlad východiskových údajov s platnými údajmi katastra nehnuteľností a informačného systému geodetických základov ku dňu overenia.

(1) Správa katastra pred úradným overením výsledkov vybraných geodetických a kartografických činností podľa § 6 písm. a), b), d) a e) zákona preskúma súlad východiskových údajov s platnými údajmi katastra nehnuteľností a informačného systému geodetických základov ku dňu overenia. Správa katastra preskúma súlad označenia nových parciel s pridelenými parcelnými číslami, súlad čísel novourčených podrobných geodetických bodov s pridelenými číslami, súlad označenia záznamov podrobného merania zmien s pridelenými číslami.

40

§ 45 ods. 2

(2) Správa katastra preskúma súlad označenia nových parciel s pridelenými parcelnými číslami, súlad čísel novourčených podrobných geodetických bodov s pridelenými číslami, súlad označenia záznamov podrobného merania zmien s pridelenými číslami.

(2) Správa katastra pred úradným overením geometrického plánu preskúma

    a) či predložený operát geometrického plánu obsahuje súčasti podľa osobitného predpisu 11),

    b) vzájomný súlad údajov jednotlivých súčastí operátu geometrického plánu,

    c) súlad východiskových údajov s platnými údajmi katastra,

    d) súlad označenia nových parciel s pridelenými parcelnými číslami,

    e) súlad označenia záznamov podrobného merania zmien s pridelenými číslami,

    f) súlad čísel novourčených podrobných geodetických bodov s pridelenými číslami

    g) či podklady na aktualizáciu údajov katastra nehnuteľností vo výmenných formátoch sú použiteľné na aktualizáciu údajov, či meranie bolo pripojené na aktívne geodetické základy alebo spôsobom podľa osobitného predpisu. 12)


Poznámky pod čiarou k odkazom 11 a 12


11) § 50 vyhlášky č. 461/2009 Z. z..

12) § 57 vyhlášky č. 461/2009 Z. z.

42

§ 45 ods. 4

(4) Pri zistení nesúladov správa katastra vyhotoví protokol o kontrole a vráti výsledný elaborát bez úradného overenia tomu, kto ho predložil.

(4) Pri zistení nesúladov správa katastra vyhotoví protokol o kontrole.

43,44

§ 46 odsek 2

(2) Geometrický plán úradne overí správa katastra do siedmich pracovných dní odo dňa predloženia; geometrický plán s počtom parciel nového stavu alebo dielov parciel väčším ako 25 a výsledky podľa § 45 ods. 3 a 4, ktoré podliehajú úradnému overeniu, overí správa katastra do dvadsiatich pracovných dní odo dňa predloženia.

(2) Geometrický plán úradne overí správa katastra do siedmich pracovných dní odo dňa predloženia; geometrický plán s počtom parciel nového stavu alebo dielov parciel väčším ako 25 a výsledky podľa § 44 ods. 3 a 4, ktoré podliehajú úradnému overeniu, overí správa katastra do štrnástich pracovných dní odo dňa predloženia.

45,46

§ 46 ods. 4

(4) Ak výsledný operát vybraných geodetických a kartografických činností uvedených v § 45 nie je spôsobilý na úradné overenie, správa katastra ho vráti navrhovateľovi spolu s protokolom o zistených nedostatkoch v lehotách uvedených v odsekoch 2 a 3.

(4) Ak výsledný operát vybraných geodetických a kartografických činností uvedených v § 44 nie je spôsobilý na úradné overenie, správa katastra ho bez úradného overenia vráti navrhovateľovi spolu s protokolom o zistených nedostatkoch v lehotách uvedených v odsekoch 2 a 3.


Pripájajú sa prílohy č. 1, 2 a 3


Viď novela